Mesto Hollabrunn leží uprostred úrodnej, kopcovitej vinohradníckej krajiny v údolí Göllerského potoka a je centrom západnej časti Weinviertel. Územie mesta hraničí bezprostredne s Ernstbrunnerským lesom, najväčším súvislým dubovým lesným územím Rakúska.
Dôležitosť mesta určovala aj jeho poloha na významnej križovatke, ktorá viedla na trase Wien-Znojmo-Praha a bola spojená s východným Weinviertel. Rozloha obce je 152 km2.

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1135, („Holerbrunen“), súvisí s darovaním vinohradu bavorskému kláštoru. Vinohradníctvo je až do súčasnosti určujúcim hospodárskym faktorom v živote mesta.

Farský kostol bol založený už v 12. storočí a jeho patrónom sa stal sv. Ulrich. Pohromami bol veľmi zničený a v 14. storočí značne zmenený.

V roku 1377 dostáva mesto trhové práva a v roku 1565, 11. júla, udelil mestu cisár Maximilian II. erb, tabuľa ktorého bola rozdelená na dve časti. V hornej časti na modrom podklade sa nachádzala zlatá pasca na vlkov spolu s dvomi hviezdami a v spodnej polovici bola na vodnej ploche umiestnená labuť plávajúca pred prameňom.

Na Hollabrunnskej škole sa v roku 1579 začalo vyučovanie latinčiny a v roku 1632 má mesto až 121 stojacich domov. Lenže zakrátko v roku 1645, počas 30 ročnej vojny, prichádza k jeho spustošeniu Švédmi pod vedením generála Torstensona a v roku 1649 obyvateľov mesta zachváti morová nákaza, ktorá sa však zopakuje ešte v ďalších rokoch 1679 , 1688 a v roku 1713 tejto nákaze podľahlo až 130 ľudí, ale nielen mor a vojna, ale aj mnohé požiare ničili mesto. V roku 1681 bol postavený morový stĺp.